Dépi an tan tan koumansé fè tan, chouval-bwa lé zanné ka tounen tounen’y, é sé pa jòdi. An lanné kapati, ek san ped tan, anlot ka rivé lamenm dèyè’y, jikkont pou kous kouri sé 365 jou-a pé toujoukontinié bay alé yo. Nou tout sav sa. Kon tout lézot avan’y, lanné 2025 tounen tounen’y tou, i débatjézanmi, i kontinié alé épi sa ki té za abò ek i batjé dot.Sé lavi ki lé’y. Lanné 2025 kité dèyè’y, moun ka kontinié hélé anmwé an Palestin, Mayot, Bénézwel, Matinik, ek toupatou dot koté éti ladézespérans pozé patjé’y ek la démokrasi pòkò menm sav ki jou i kay koumansé ralé kalpat. I kité Latè ka kontinié fè jik pwop koy menm lapenn. I kité’y la dé lanmen’ybwaré ka prédié, pou laglas pa kontinié fonn, pou lanmè pa valé lilet, é pou toupatou pa tounen dézè, nonpli. I kité Latè la ka mandé padon ba fot, limenm pa jenmen konmet.
Kidonk pou kriyé Latè za kriyé sové’y, pou sin i za ban nou, es fok pa an 2026 nou fini pa wè i ka ralba poubon, pou nou pòté mannev avan two ta baré nou.
Es zié-nou za paré wè jou-tala rivé ?
Lanné 2025 pa rivé fè nou mandé kònou pies, es sé wont nou wont montré nou ka palé kréyol, kifè anloka migannen’y konsa ? Man di’y, sa pa lé di man lé kwè’y.
Men kanmenm sa, nou menm ki laa, es nou paré wè zié-nou rivé wè jou ?
Ési pou lanné 2026, nou té ké lé wè Latè anba an bel siel blé éti lespérans trapé rézilta, éti lakansiel lapé réyini tout péyi adan an bel lantant, éti nou tout fini pa konprann Latè bizwen nou tout yich-li, pou sové’y, otan ki nou menm bizwen’y otjipé di nou, es nou pa té kay pòté bel mannev ?
Men es pou otan zié-nou za paré wè jou éti lanng-nou trapé respé é konsidérasion i ka atann ?
Kidonk menm manniè nou té ké lé wè, lè frè-nou ka kriyé, nou chaché tiré’y anba lasoufrans eksové’y avan nou tanndi i ded, pa lafot pwop néglijans–nou, ki la ka rann nou koupab. Menm manniè-tala tou, sa té kay two bel si nou tout té ka rivé wouvè zié pou konprann an ki léta lanng kréyol gangan-nou kité ban nou za koumansé ped lakat. Tout bagay té kay telman bel menm, si nou tout té ka bat ansanm pou gadé sové nanm lanng kréyol-la tou. Sa té kay vréman two bel si nou tout nou té ka aresté soud, pou zòrey-nou fini pa tann manniè lanng-nou an soufrans, pou nou wouvè zòrey-nou gran, pou nou pran tan kouté kònou palé, kouté lanng-nou pou tann ki manniè fransé za la ka gloupé’y, pou nou wè kouman i la ka disparet anba lanng fransé ki chak jou ka wenyen’y titak plis, padan tan lanng fransé ka kontinié konmifoman adan vayansté’y. Tout moun tout koté paré fè dikté kréyol, é pèsonn pòkò paré konprann kréyol ka ped lakat. An piébwa jòdi sé an « narb », an piékoko za an « kokotié », an zékal zé égal « an kokiy dè zé » é sa pa djè ka jennen anlo.
Ki jou nou kay mété nan kabech-nou ki konprann sé douvan kréyol ka bay douvan lè fransé ka gloupé mo kréyol ki ka kité plas–yo ba mo fransé, sé lanmò kréyol ki la ? Élas, élas i ni ki kontan san konprann ni wè ladivini lanng-nou an danjé menm, pas lanng tou ka mò. Kitan nou kay rivé asepté wè fransé sé an riches-nou, toukon kréyol sé riches-nou tou ? Si nou té pé rivé konprann poubon ki an vré militan ka goumen pou défann é chaché sové tout koz, pa ansel, sa té kay bel.
Adan mond-tala éti nou yé laa, kelkanswa mové kanman lendijans pé ralé dèyè’y, ni moun ki pé pa wè, oben pitet ki pa lé wè, nonpli, lé dimil mové fidji lanmizè’y ka montré. Rézon-tala an dwa blijé nou maré ren–nou, pou gadé-wè sové é rédé tousa ki merté an bel pal. Nou pou kontinié bat pou Latè tounen tounen’y, pou pies lanng pa ped lakat douvan anlot. Sa té kay telman bel, si sosiété-a nou adan’y lan té ka tann soufrans frè’y ek pòté’y soukou, si nou té ka bat tou pou nou tout rivé fini pa konprann nou tout sé moun, é lanng–tout moun sé lanng, otan ki nou tout sé moun, pou nou bwaré, pou tout ansanm nou konprann falé nou prézèvé kilti–nou, lanng-manman-nou pou i pa tounen lanng tjòlòlò-a, nou za ka koumansé tann laa. Poutji, men di mwen poutji, tout militan pé pa doubout vré militan pou lakoz kréyol tou ?
Si nou tout, kréyolopal ou non, nou té ka rivé mété nan kabech–nou, é kelkanswa militans moun-lan, ki lakoz kréyol merté bon respé’y tou, pèsonn pa té kay vini palé bon fransé, lè sé fransé i la ka palé ek palé kréyol tjòlòlò, pas lakoz lanng kréyol, dapré’y, pa vo lapenn moun défann li, é poudayè, pou’y, sé pa menm an pwoblenm.
Pou bout, nou ka di konsa : NOU PA LÉ OPOZÉ PÈSONN PALÉ, nou ka di falé nou TOUT rivé admet sa nésésè nou tout respekté tout istrikti ek vokabilè tout lanng Latè pòté, é kréyol sé an lanng kon tout lézot, menmsi sa pé rivé nou tout pa blijé konnet li bien. Nou pou rivé konprann nou pé alé aprann li, toukon nou ka alé aprann lanng lézot, pou nou aresté masakré kréyol-la kon nou la ka fè’y laa. Élas jòdi pou anlo moun tout mo fransé sé an mo kréyol, dépi ou mété’y kon ou lé, adan an fraz ala gidigidaw, ki bon konsa, sé pou nou menm ! Lè sé fransé nou ka é nou sa respekté tout reg i ni, lè sé « la table» nou sav fok pa nou di « le table » é nou ka jik mété tousa ki pa kapab palé fransé konmifoman,ala fet. Sa’w konprann ? Nou sa sové lonnè lanng fransé !
Sa ki di fot kréyol pa ka egzisté tou ? É poutji i pa té kay egzisté, an ?
Souplé, annou aresté masak kréyol–la !
Nou pé fè’y, wi, si nou lé fè’y, é fok fè’y, nou tout nou andwa lé fè’y !
Térèz Léotin




